Kontakt:

Napíšte nám:

História

Mená obce

Prvá zmienka o našej obci je z roku 1343. V tomto roku sa spomína už ako vyvinutá obec pod názvom Pynkouch.  Pomenovanie obce sa menilo. O 20 rokov neskoršie v roku 1363 je uvedená ako Pynkoch. Pod tým istým názvom je aj v roku 1394. O niekoľko storočí neskoršie konkrétne v roku 1786 sa menuje Pinkócz a v roku 1808 Pinkowce. V rokoch maďarskej okupácie sa uvádza pod názvom Pinkóc. Od oslobodenia v roku 1944 jej názov sa ustálil do dnešnej podoby Pinkovce. 

  

Obec, ako zemiansky majetok patrila najprv rodine Pinkocziovcov, podľa ktorej obec dostala aj svoje pomenovanie. Najznámejším predstaviteľom rodu bol Peter Pinkoch a potom Bertalan Pinkóczi. Z rôznych prameňov sa dá usúdiť, že tento rod mal významnú úlohu nielen v župe užskej, ku ktorej obec patrila, ale aj v celej krajine. Na vývoj obce to však nemalo asi veľký vplyv. Kým bola vo vlastníctve tejto rodiny nezaznamenala nijaký väčší pokrok. Významný obrat k lepšiemu v živote obce nastal v roku 1718, keď sa tu usadil zemepán Horváth Adam sa svojou manželkou Annou rodenou Draveckou. Prišli sem z neďalekých Pavloviec nad Uhom. Zveľadili tunajší majetok aj celú obec o čom svedčí tá skutočnosť, že v roku 1828 mala obec okrem kaštieľa s priľahlými želiarskými domkami a hospodárskymi budovami už 44 domov a 387 obyvateľov.  Počet obyvateľov sa menil v jednotlivých obdobiach. V roku 1880 sa počet zvýšil na 424. V roku 1900 bol v histórii obce najvyšší počet obyvateľov 439. Potom už počet obyvateľov mal prevažne klesajúcu tendenciu.

 

Reformovaný kostol                                                  

Oproti kaštieľu na opačnej strane cesty stál reformovaný kostol postavený z dreva. Namiesto neho v roku 1795 bol vybudovaný nový kostol, ale bez veže. Pod východnou časťou kostola, ktorá je menšia a má pozdnogotickú klenbu je údajne rodinná hrobka Horváthovcov. V roku 1861 bola ku kostolu pribudovaná veža a tak dostal kostol taký vzhľad, aký má až do dnes. Od vtedy neboli urobené na ňom nijaké zásadné zmeny. Kazateľnica je zapísaná v štátnom zozname historických pamiatok.

 

                            

 

Fara a škola

 V tom období, kedy bola pribudovaná veža ku kostolu bola postavená aj nová farská budova hneď vedľa kostola a cirkevná škola. Všetko toto bolo vybudované veľkou väčšinou nákladov tunajšej zemanky Márie Horváthovej, ktorá bola pravnučkou už spomínaného Adama Horvátha a jeho manželky Anny. Spomínaná cirkevná škola stála na západnom konci dediny. Učili na nej reformovaní učitelia alebo farári. Vyučovalo sa na nej ešte počas 1. sv. vojny. Pre nedostatočné materiálne zabezpečenie sa prestalo s vyučovaní a v rokoch 1917/18 sa škola rozpadla. Desať rokov bola obec bez školy. Až v roku 1929/30 si postavila obec novú školu, ktorá stojí až doposiaľ. V roku 1979 bola základná škola zrušená a deti začali chodiť do školy do obce Bežovce.